Vimalamitra sa narodil v západnej India a stal sa z neho veľký učenec. Žil v Bodhgaji s päťsto ďalšími učencami a tam stretol Džňánasútru, tí dvaja sa rýchlo stali blízkymi priateľmi. Ako sa jedného dňa prechádzali, objavil sa na oblohe pred nimi Vadžrasattva a povedal im, že počas svojich posledných päťsto životov ako učenci nedosiahli nič a ak si prajú dosiahnuť buddhovstvo v tomto živote, mali by ísť do Číny a vyhľadať ich majstra Šrí Simhu v Chráme stromu Bodhi.

Vimalamitra sa okamžite vydal do Číny a v súlade s predpoveďou Vadžrasattvu našiel Šrí Simhu. Zatiaľ čo zostával s majstrom po dvadsať rokov, dostal od neho vonkajšie, vnútorné a tajné cykly sekcie mengagde z náuky dzogčhenu. Keď sa ho Šrí Simha spýtal, či mu to stačí, Vimalimtra odpovedal, že áno a následne sa vrátil do Indie bez toho, aby dostal najtajnejší cyklus Navnútornejšej esecnie mengagde, či akékoľvek texty mengagde. Keď stretol Džňánasútru, rozpovedal mu Vimalamitra, čo dostal a čo dosiahol a Džňánasútra sa okamžite rozhodol odísť do Číny, aby stretol Šrí Simhu.

Vimalamitra potom strávil roky praxou meditácie a tantrického jednania až sa mu jedného dňa zjavila dáknií a povedala mu, že ak si praje dostať hlbšie inštrukcie z cyklu Ňingthig, mal by ísť na pohrebisko Bašing. Keď prišiel do Bašing stretol tam svojho starého priateľa Džňánasútru, ktorý sa vďaka času, ktorý strávil so Šrí Simhom a vďaka učeniam, ktoré prijal stal hlboko realizovaným adeptom. Vimalamitra v neho rozvinul neotrasiteľnú dôveru a prosil Džňánasútru, aby mu dal inštrukcie, ktoré jemu samému chýbali. Džňánasútra mu potom odovzdal zmocnenia, inštrukcie a texty štyroch sekcií mengagde, ktorý potom praktikoval všetky tieto učenia so zápalom a dosiahol všetky znaky realizácie a zavŕšenia. Vimalamitra potom ostal so svojím majstrom po dobu ďalších štrnásť rokov až kým Džňánasútra nezmanifestoval dúhové telo svetla zanechajúc svojmu žiakovi jeho konečný odkaz Žagthab Žipa (Štyri metódy spočinutia) v malej drahokamami ozdobenej schránke. Keď dostal tie verše, dosiahol Vimalamitra okamžite realizáciu rovnú svojmu majstrovi.

Potom strávil mnoho rokov praktikovaním a učením na pohrebiskách v západnej Indii, kde viedol k realizácii mnoho dákiní a ľudí. Za tú dobu jeho vlastná realizácia narastala až dosiahol „telo svetla veľkého transferu“ a priviedol tritisíc žiakov k prebudeniu. Potom po trinásť rokov prebýval na pohrebisku Prabhaskara a zjavoval sa tam v rôznych podobách. Tiež urobil tri kópie textov, ktoré dostal od Džňánasútru, dve ukryl na tajných miestach a tretiu zveril dákiniam v Prabhaskare.

O nejaký čas slúžil Vimalamitra ako jeden z učencov na dvore kráľa Indrabhutivo v krajine Suvarna a dostal pozvanie z Tibetu, od kráľa Thrisong Deucena. Kráľ poslal svojich vyslancov Kawa Paltsega a Čhogro Lui Gjalcchäna, aby pozvali veľkého majstra a tiež prekladateľa, aby mu pomohol ustanoviť Dharmu v Tibete. Vimalamitra sa rozhodol prijať pozvanie, hoci mnohí ľudia boli svedkami znakov, že dákiní sa netešia z jeho odchodu z Indie. To spôsobilo, že sa niektorí ľudia pokúšali spôsobiť problémy a vyvolať pochybnosti v mysliach Tibeťanov v Samjä. Tieto obavy však boli utíšené, keď preukázal Vimalamitra silu svojej realizácie tým, že v jedinom okamihu zničil a obnovil sochu buddhu Vairóčanu a urobil ju ešte krajšou než bola predtým.

Vimalamitra potom začal prekladať a učiť. Keďže bol prekladateľ Viaročana vo vyhnanstve za to, že učil tajnú mantru, pomyslel si Vimalamitra, že by bolo múdrejšie začať s výukou graduálnych vozidiel sútry. Vairočana vo sa to vo vyhnanstve dopočul a povedal: „Vyhnali ma, keď som prekladal učenia vozidla následku, ako je posvätná náuka dzogčhenu, ale teraz počúvajú učenia vozidla príčiny!“ Poslal teda svojho žiaka Judra Ňingpa, aby tú situáciu napravil a povedal: „choď tam a urob niečo, čo uspokojí tých tibetských ministrov, čo nenávidia Dharmu!

Judra Ňingpo prišiel do Samjä, keď Vimalamitra učil kráľa a jeho ministrov. Judra Ňingpo sa vyzliekol donaha a zvolal: „Kakapari, Kakapari!“ Vimalamitra pochopil význam toho a vysvetlil to kráľovi: „tak ako nemôže skackajúca vrana prejsť veľkú vzdialenosť, nie je možné dosiahnuť buddhovstvo detinskými náukami šravakov.“

Judra Ňingpo bol na základe toho požiadaný, aby učil spoločne s Vimalamitrom a následne Tibeťania zistili, že ich učenia a realizácia sú rovnaké. Kráľ a ministri oľutovali svoje rozhodnutie vyhnať Vairočanu a pozvali ho, aby sa vrátil do Samjä. Spoločne s mnohými ďalšími prekladateľmi potom strávil Vimalamitra trinásť rokov prekladaním vnútorných tantier Mahájogy, Anujogy a Atijogy. Obzvlásť učenia Ňingthig, ktoré priniesol Vimalamitra do Tibetu sa stali známe ako Vima Ňingthig.

Po tom, ako ukryl preložené texty v Gekongu v Čhimpu, pri kláštore Samjä, odišiel Vimalamitra na horu Wu T’ai  Šan v Číne.  Keďže už dosiahol dúhové telo veľkého transferu, povedal Vimalamitra, že bude zotrvávať na Wu T’ai  Šane až kým neprestane Dharma existovať, kedy manifestuje parinirvánu v Bodhgaji. Sľubíl, že každých sto rokov bude posielať jednu svoju emanáciu, aby pokračoval vo svojej aktivite šírenia učení Ňinghig. Hovorí sa, že aj dnes tí, čo majú dostatočnú duchovnú zrelosť, môžu stretnúť a vidieť Vimalamitru na Wu T’ai  Šane.

Vo Vairo Drabag je nasledovný krátky životopis Vimalamitru:

Bhikšu Vimalamitra, syn kráľa Dhahenacadu a Simha Sripitiky, bol učený v piatich odvetviach poznania. Hľadal esenciálny význam a stretol Šrí Simhu. Požiadal ho o esenciu náuk. Šrí Simha ich v úplnosti zosumarizoval týmito slovami:

Nie je nevyhnutné opustiť päť jedov, lebo sú piatimi veľkými múdrosťami.
Nie je treba odstrániť samsáru, lebo je od  počiatku úplne čistá.
Keď chápeš, že prebudenie je tvoja myseľ,
nie je žiadna iná meditácia!

Nato Vimalamitra dokonale pochopil význam prvotného stavu a vyjadril svoju realizáciu takto:

Konečná podstata javov je nevnímateľná, je nesmiernym priestorom.
Priestor prirodzenosti mysle, ktorý prekračuje všetky myšlienky.
Bódhičitta, na ktorú sa nedá pomyslieť
sa nedá nájsť meditáciou na konečnú podstatu javov.
Či už medituješ alebo nie, je od samého počiatku prítomná a nemôže byť stratená.
Meditovať znamená spočívať v stave rovnosti bez premýšľania!