Thrisong Deucän (khri srong lde’u btsan) sa narodil kráľovi Me Agcchomovi (mes ag tshoms) a čínskej princeznej Džinčeng Gongžu v roku 790 a vo veku 13 rokov bol intronizovaný ako tridsiaty siedmy panovník dynastie Jarlung. Stal kľúčovou postavou v ustanovení Dharmy v Tibete, čo bolo plodom sľubu, ktorý prijal v jednom zo svojich minulých životov pri veľkej stúpe v Bodhnathe. Guru Padmasambhava povedal, že v jednom zo svojich minulých životov bol kráľ jedným zo štyroch bratov, ktorý sa narodili matke, ktorá si priala postaviť v Bodhnathe v Nepále veľkú stúpu. Po dokončení stúpy urobili štyria chlapci sľub – jeden z nich, že sa zrodí ako Dharmarádža (kráľ dharmy), ďalší ako mocný mantradhara, tretí ako upadhjaja (opát) a štvrtý ako minister, ktorý ich všetkých privedie dokopy. Brat, ktorý sa mal stať budúcim kráľom Thrisong Deucänom urobil takéto prianie:

“Nech vďaka zásluhám, ktoré som vyhral dokončením tejto stúpy s čistým srdcom a ašpiráciou, nech sa narodím, ako veľký kráľ a ochranca Dharmy v severnej snežnej krajine divochov za našimi hranicami. Keď sa bude sila piatich jedov – nenávisti, chtivotsti, nevedomosti, žiarlivosti a pýchy – v kalijuge – čase ničenia a úpadku, zväčšovať; nech šíriac poznanie Tathagatu Šákjamuniho  tam navždy ustanovím náuku buddhov. ”

S pomocou veľkého opáta Šantarakšitu, začal kráľ Thrisong Deucän so stavbou prvého kláštora v Samjä, ale stretol sa s vážnym odporom zo strany neľudských bytostí obývajúcich Tibet. Okrem toho čelil opozícii zo strany ministrov na jeho valstnom dvore, ktorí boli nepriateľskí voči uvedeniu Dharmy do Tibetu. Na Šantarakšitovo naliehanie pozval kráľ, veľkého indického vadžrajánoveho majstra Guru Padmasambhavu, ktorý zaviazal všetkých ľudských a neľudských prekážateľov, aby slúžili Dharme. Kráľ Thrisong Deucän bol potom schopný dokončiť kláštor Samjä v priebehu piatich dní, bez akýchkoľvek ďalších ťažkostí. Kráľ zaplnil Samjä reprezentáciami prbudeného tela, reči a mysle a čoskoro sa stalo ústredím dharmovej aktivity v Tibete. Za asistencie Guru Padmasambhavu, opáta Šantarakšitu, majstrov – prekladateľov Vairočanu a Vimalamitru a mnohých ďalších učencov a prekladateľov dokázal kráľ zaistiť, že sa jeho prianie priniesť náuky Buddhu v ich celistvosti do Tibetu naplní.

V Samjä Čhimphu udelil Guru Padmakara svojim hlavným žiakom – kráľovi a 25 poddaným – zmocnenia náuky 8 sadhan. Kráľov kvietok dopadol v mandale na Čečhog Heruku (Mahottara Heruka), kráľ tento jidam praktikoval a dosiahol veľkú realizáciu. Tiež dostal náuky dzogčhenu od Gurua Padmakaru, Vimalamitru a Vairočanu a stal sa jedným z ich hlavných žiakov.

Kráľ Thrisong Deucän zomrel vo veku 69 rokov. Medzi jeho nasledujúce zrodenia patria Sanggjä Lama (1000-1080?), Ňang Ral Ňima Özer (1124-1192), Guru Čhöwang (1212-1270), Orgjän Lingpa (1329-1360), 5. Dalajlama (1617-1682), Džigme Lingpa (1730-1798) a Khjence Wangpo (1820-1892).

Kráľ mal štyroch synov a dve dcéry. Spomedzi synov bol najstarší Mutri Cänpo, ale ten zomrel v mladom veku, potom bol Mune Cänpo, mladší bol Murug Cänpo a najmladší bol Sänaleg. Všetci sa stali žiakmi Gurua Padmakaru a dostali od neho zmocnenie. Mune Cänpo prevzal vo veku štyridsať sedem rokov po otcovi vládu, ale len na dobu dva roky, po jeho smrti  sa stal kráľo Murug Cänpo. Po tom, ako dostal zmocnenie od Gurua Padmasambhavu, dosiahol veľkú realizáciu. Za jeho vlády opustil Padmasambhava Tibet. Guru Padmakara mu zveril cyklus Lama Gongdü.

Dcéra kráľa Thrisong Deucäna, princezná Pämasal zomrela vo veku 8 rokov. Pretože bola predurčená stať sa držiteľkou náuky Khandro Ňingthig, Guru Padmasambhava ju oživil, ale žila len tak dlho, kým jej dal transmiu. Dal jej tajné meno Päma Lädralcal a potom umrela. Po mnohých zrodoch sa narodila ako tertön Päma Lädralcal (1291-1319?), ktorý objavil cyklus Khandro Ňingthig. Jej ďalším tulkuom bol vševediaci majster, Longčhen Rabdžam (1308-1363).

Stručne povedané dostal kráľ Thrisong Deucän celú transmisiu hlbokých učení od troch majstrov, ktorí boli držiteľmi náuky dzogčhenu: Vimalamitru, Guru Padmakaru a Vairočanu. V tom čase intenzívneho prekladania a učenia Dharmy dostal kráľ každu jednu transmisiu, ktorú títo majstri odovzdali a tak sa stal hlavným držiteľom učení. Je to aj vďaka čistej motivácii kráľa ustanoviť Dharmu v Tibete, že po viac ako tisíc rokov mal bezpočet ľudí z toho úžitok a dosiahli realizáciu vďaka štúdiu, kontemplácii a praxi učení.  Tento trvácny odkaz jeho láskavosti a záštite nad Dharmou pokračuje až do dnešného dňa ako v Tibete tak aj po celom svete.