Šrí Simha sa narodil v Chotáne (podľa iných zdrojov v Indii, v Maghade) v dnešnej Číne a vo veku osemnásť rokov už bol veľkým učencom piatich oblastí poznania. Vo vízii ho Avalokitéšvara nabádal, aby šiel na pohrebisko Sosadvipa v India, kde dosiahne prebudenie. Potešený tým, že počul takú predpoveď rozhodol sa Šrí Simha, že potrebuje viac študovať, aby sa pripravil na púť do Indie a tak cestoval na posvätnú horu Wu T’ai Šan, kde sedem rokov študoval rôzne tantry.

Potom prijal vysvätenie a udržoval po 30 rokov mníšsku disciplínu. Avalokitéšvara sa mu opäť zjavil a zopakoval svoju radu. Než sa vydal dol Indie, venoval sa Šrí Simha praxi, ktorej následkom získal magické sily, čo mu umožnilo prísť do Sosadvipy veľmi rýchlo. Tam stretol Maňdžušrímitru a študoval a praktikoval s ním po 25 rokov. Podľa iných zdrojov študoval Šrí Simha aj priamo s Prahevadžrom a neskôr odovzdal tieto učenia Padmasambhavovi a Vairočanovi.

Keď dosiahol Maňdžušrímitra dúhové telo svetla, dostal Šrí Simha záveť svojho majstra, ktorý sa volá Gomňam Drugpa (Šesť skúseností meditácie), v schránke o veľkosti nechta. Keď uskutočnil esenciálny význam náuky dzogčhenu, dokázal Šri Simha vybrať zo skaly pri Bodhgaji texty, ktoré tam ukryl Mandžušrímitra. Po návrate do Číny usporiadal sekciu učení mengagde do štyroch cyklov: vonkajšieho, vnútorného, tajného a najtajnejšieho (ten sa volá ňingthig, alebo Najvnútornejšia esencia). Prvé tri cykly potom ukryl pri Chráme stromu Bodhi v Číne a cyklus Ňingthig ukryl v stĺpe chrámu Taši Trigo, zveril ich ochrankyni Dharmy Ekadažatí. Po tom žil Šrí Simha na pohrebisku Sildžin v Číne, kde meditoval a učil. Prvé tri cykly dzogčhenu mengagde odovzdal Vimalamitrovi a všetky štyri Džňánasútrovi. Keď dosiahol Šrí Simha dúhové telo svetla, jeho závet Zerbu Dunpa (Sedem klincov), zostúpil do rúk Džňánasútru.

Vo Vairo Drabag, je nasledovný krátky životopis, kde sa píše, že Šrí Simha bol žiakom Buddhaguptu, to si neodporuje, mohol byť jeho žiakom počas svojho mníšskeho obdobia:

Šrí Simha Prabata, syn kráľa Drubdže z Nantaky bol veľkým bhikšuom, ktorý študoval pri nohách päť sto panditov a bol učený v piatich odvetviach poznania. Usiloval o poznanie esenciálneho významu a požiadal Buddhaguptu o esenciu náuk. Buddhagupta zosumarizoval ich úplnosť pre neho týmito slovami:

Táto prirodzenosť mysle, ktorá sa nikdy nemanifestuje
je v javoch vízie vždy prítomná.
Keď objavíš nemenný koreň mysle,
neexistuje žiadne osvietenie, ktoré by s dalo od niekadiaľ získať.

Nato Šrí Simha dokonale pochopil význam prvotného stavu a vyjadril svoju realizáciu takto:

Ja som Šrí Simha.
Bódhičitta, ktorá prekračuje obmedzenia konceptov,
nemá materiálny základ, ale prestupuje celým vesmírom.
Múdrosť čistej bdelej prítomnosti za všetkými obmedzeniami
nemôže ani Vadžrasattva definovať tvrdením: „tak je to!“

Esenciálne inštrukcie Shri Singhu

Toto učenie je ako mimoriadne hlboká alebo srdcová esencia.

Táto prirodzenosť mysle ako priestor
Je vždy a vždy neprerušovaným prúdom žiarivej pozornosti.
Radosť v tejto slobode od bytia a neexistencie –
Pečať istoty a mladistvej sviežosti –
Študuj a skúmaj to s aplikáciou a radosťou do jej hraníc.
Žiadaj štyri zasvätenia v ich elaborovanom, neelaborovanom
Extrémne neelaborovanom a absolútne neelaborovanom móde,
A aplikujt očistenie duševného kontinua a akumuláciu zásluh,
čo je samotný základ tréningu.
V tomto smere výsledný plod určite dozreje.

Nech konečné inštrukcie ako tieto
Prídu do rúk detí dobrej karmy.