Padmasambhava

V severozápadnej časti Uddijány na ostrove v jazere Dhanakóša sa požehnanie všetkých buddhov prejavilo v podobe mnohofarebného lotosu. Pohnutý súcitom k utrpeniu bytostí, vyslal Buddha Amitábha zo svojho srdca zlatú vadžru označenú slabikou HRÍh, ktorá zostúpila na lotosový kvet. Premenila sa na krásneho osemročného chlapca, ktorý bol ozdobený všetkými veľkými a malými znakmi dokonalosti a držal vadžru a lotos. V tej chvíli všetci buddhovia desiatich smerov, spoločne so zástupmi dákiní z rôznych čistých dimenzií, vzývali požehnanie a manifestáciu  nirmanakáje všetkých buddhov pre dobro bytostí a prekvitanie učení tajnej mantry. Ich invokácia je známa ako „Sedem veršov vadžry“, alebo „Sedemriadková modlitba“.

Hovorí sa, že sa narodil v roku Zemnej opice na desiaty deň dorastajúceho mesiaca v mesiaci opice. Ak sa Guru Padmasambhava narodil v lotosovom kvete na vodách jazera, od srdca na neho volali dákiní a ich volanie sa spontánne stalo Vadža Guru mantrou.  Táto mantra je jeho korennou mantrou a recitovať ju znamená vzývať jeho stav. Práve v ten čas sa stalo, že kráľ Uddijány, Indrabhuti, následkom svojej ohromnej štedrosti k ľuďom v núdzi a chudobným vyprázdnil svoju pokladnicu. Okrem toho nemal ani dediča trónu a prišiel o zrak. A tak sa spoločne s ministrom Krišnadharomvydal na cestu k jazeru Dhanakóša, aby našiel priania plniaci klenot. Keď sa vracali s klenotom všimol si Krišnadhara na hladine jazera lotosový kvet a v ňom neobvyklého chlapca. Povedal o ňom kráľovi a ten to zobral ako priaznivé znamenie, že by mohol nájsť dediča a tak šli za chlapcom.Kráľ sa chlapca spýtal na jeho rodičov, jeho rodovú líniu a krajinu, jeho zdroj obživy a čo tam robí. Chlapec zaspieval svoju odpoveď očarujúcim hlasom:

            Môj otec je rigpa, Samantabhadra,
            Moja matka je priestor všetkých javov, Samantabhadri.
            Môj rod je neoddeliteľnosť bdelosti a priestoru,
            Moje meno je vznešený Padmakara.
            Môj domov je nezrodené dharmadhatu,
            Mojou obživou je konzumovanie dualistických myšlienok.
            Mojou činnosťou je zavŕšenie aktivitybuddhov minulosti, prítomnosti a budúcnosti.

Indrabhuti si ho zobral so sebou do kráľovstva a ustanovil ho za korunného princa, posadil ho na klenotmi ozdobený trón a ľudia mu dávali množstvo darov. Guru Padmasambhava bol v rôznych obdobiach svojho života známy pod rôznymi menami. Teraz bol známy ako Padmakara – Zrodený z lotosu, alebo Saroruhavadžra – Vadžra zrodená z jazera.
Padmasambhava si zobral za ženu dákiní Prabhavati a vládol kráľovstvu v súlade s Dharmou, nastali tak časy šťastia a pokoja. Bol známy ako kráľ Saveštanarádža „Kráľ s turbanom.“ Keďže videl, že ako kráľ nebude schopný skutočne slúžiť druhým a priniesť im veľký duchovný úžitok, poprosil o dovolenie abdikovať, ale to bolo zamietnuté. A tak  Padmasambhava použil zručné prostriedky, aby unikol. Videl, že zlý syn jedného ministra čoskoro zomrie a zrodí sa v nižších ríšach, preto pri tanci na streche paláca hodil do neho svoj trojzubec, takto toho syna zabil a oslobodil ho do čistého buddhovského poľa. Padmasambhavu v súlade so zákonmi kráľovstva vyhnali do exilu a on sa potom potuloval po pohrebiskách ako je Šitavana, „Radostný háj“ a Sosadvípa. Tam dostal zmocnenia a požehnania od dákiní Maradamarí a Sukhadhatrí, praktikoval jednanie jogína a dostal tak dákiní pohrebisiek pod svoj vplyv. V tej dobe bol známy ako Šantarakšita „Ochranca mieru.“ Padmasambhava sa vrátil na ostrov na jazere Dhanakóša a tam priviedol dákní pod svoju kontrolu. Potom v „Skalnatom lese“ na pohrebisku Parušakvana sa mu zjavila Vadžravarahí a požehnala mu. Podrobil si nágov v oceánoch a planetárných duchov oblohy a dákiní mu dali siddhi a tak sa stal známy ako Vadžraraudravega, „Mocná hrozivá vadžra.“

Vadžraraudravega (Dordže Dragpo Cal) s Vadžravarahí

V Bodhgaji pri Vadžrasane manifestoval zázračné si a prehlásil, že je samopovstalý buddha. Hoci bol Padmasambhava plne prebudeným Buddhom, ktorý sa pre dobro bytostí objavil v tomto svete ako nirmanakája, ľudia nemali v neho dôveru a nechceli ho nasledovať, keďže nemal ľudského gurua. A tak pre ich úžitok predstieral, že nasleduje majstrov a prijíma od nich učenia, praktikuje a postupne završuje jednotlivé úrovne realizácie. Niektoré zdroje hovoria, že vo Vadžrasane prijal mníšske sľuby od Ánandu,Buddhovho najbližšieho žiaka. Iné hovoria, že prijal mníšske vysvätenie od Prabhahastiho v Bangale a dostal meno Šákjasimha „Lev Šákjov.“ Od Prabhahastiho potom prijal učenia Jógatanry celkom osemnásť krát a mal čisté vízie ich božstiev.

Guru Šákjasimha

Potom šiel do Santalového lesa vyhľadať Dákiní Karmešvari, aby od nej dostal učenia. Na brehu riečky stretol mladú dievčinu, ktorá naberala vodu, spýtal sa jej či vie, kde je Karmešvari, ale dievčina si Šákjasimhu nevšímala. Šákjasimha svojou silou koncentrácie pribil jej vedrá k zemi. Dievčina na to povedala: „Tvoja sila je veľká, ale toto je ešte úžasnejšie.“ Nato vytiahla krištáľovú khartiku (mäsiarsky nôž) a rozrezala si telo odspodu nahor a odhalila tak žiarivé mandaly 52 hrozivých a 48 pokojných božstiev vo svojich čakrách. Hneď na to sa jej telo opäť scelilo. Šákjasimha začal pred ňou robiť poklony, ale dievčina mu povedala, že jej majsterka, Karmešvari, je v jaskyni v lese a že klaňať by sa mal jej, potom mu ukázala cestu do jaskyne. Keď tam Šákjasimha dorazil práve prebiehala ganačakra a Karmešvari sedela uprostred zhromaždenia dákiní. Šákjasimha ju požiadal o učenia a zmocnenia a Karmešvariho premenila na slabiku HÚM a potom ho prehltla. V tejto podobe prešiel jej telom a v každej jej čakre dostal jedno zmocnenie, nakoniec vyšiel von cez jej tajné miesto. Potom od nej dostal náuku Zjednotenia sugatov, ktorá obsahuje 8 herukov v jednej mandale. Karmešvari ho ďalej poslala do Šankarakúty na pohrebisku Šitavana, aby tam dostal od ôsmich vidjadharov transmisie jednotlivých tantier spojených s touto mandalou.

Od Maňdžušrímitru dostal, transmisiu tantry a praxí Jamantaku.
Od Nágárdžunu dostal Hajagrívu.
Od Humkaru dostal Višuddhu.
Od Vimalamitru dostal Vadžrámritu.
Od PrabhahastihoVadžrakilu.
Od Dhanasankritu dostal tantruMatarah.
Od Rambuguhju dostal tantruLokastotrapúdža.
Od Šántigarbhu dostal tantruVadžramantrabhiru.

Hneď ako Padmasambhava tieto náuky dostal, mal vízie ich božstiev bez toho, aby ich musel praktikovať. Od Budhaguhju potom dostal učenia Guhjagarbhatantry a od Šrí Simhu náuky atijógy. Vtedy dosiahol prvý stupeň Vidjadharu – vipakavidjadhara, alebo vidjadhara na úrovni zrelosti. Bol známy ako MatimanVararuči – „Inteligentný hľadač hlbokého významu.“

Guru MatimanVararuči

Keď sa vrátil do Bangaly prijal za družku princeznú Mandarávu a išli do jaskyne Maratika, kde praktikovali prax dlhého života. Po troch mesiacoch mali víziu Buddhu Amitájusa, ktorý ich požehnal ako neodeliteľných od seba a obaja dosiahli úroveň ajurvašítavidjadharu – vidjadharu s mocou nad životom.Mandaráva bola dcérou kráľa Bangaly, ktorý ju chcel vydať za princa z niektorého z ostatných kráľoveských rodov, ale Mandaráva chcela praktikovať Dharmu a tak sa stala mníškou. Jej otec jej prianiu vyhovel a postavil jej kláštor, teraz sa ale dozvedel, že Mandaráva nežije v kláštore, ale ako potulná žena s nejakým potulným jogínom. To kráľa rozhnevalo a nakázal svojim ministrom, aby Padmasambhavu a Mandarávu dolapili. Mandarávu potom uvrhli do temnice a gurua Padmasamhavu chceli upáliť na veľkej hranici. Oheň horel niekoľko dní a keď sa šli ministri pozrieť, čo sa deje, našli Padmasambhavu ako sedí nezranený vo veľkom lotose uprostred jazera. Kráľ bol pohnutý veľkou ľutosťou a prepustil Mandarávu na slobodu a Padmasambhavovi daroval celé svoje kráľovstvo, počínajúc kráľovským rúchom a korunou. To je lotosová koruna, s ktorou sa Padmasambhava zobrazuje na thangkách a soškách. Guru Padmasambhava potom učil kráľa a jeho poddaných a mnohí dosiahli realizáciu.

S Mandarávou sa potom vrátil do Uddijány, ale tam ho spoznali a pokúsili sa ho takisto bezúspešne upáliť na hranici zo santalového dreva. Po nejakej dobe ho našli ako sedí na lotose v jazere sezamového oleja s náhrdelníkom lebiek ako symbolom toho, že oslobodzuje bytosti zo samsáry prostredníctvom súcitu. Vtedy bol známy ako Padma Kapalamála – Zrodený z lotosu s náhrdelníkom lebiek. Po trinásť rokov Padmasambhava a Mandaráva učili v Odijáne a následkom toho kráľ a mnohí ďalší dosiahli realizáciu.Padmasambhava sa tak preslávil ako Padmarádža  – „Lotosový kráľ“.

 Guru Padmarádža

Potom šiel do Pandžábu a Kašmíru, kde sa stal vodcom jogínov. Jedného dňa prišiel do krčmy, spoločne so sprievodom svojich spoločníkov. Objednali si víno a pili až do záverečnej. Krčmár, chcel aby zaplatili, ale Guru Padmasambhava povedal, že zaplatí až zapadne slnko a že nech ich krčmár nechá si užívať. Slnko ale zastalo na oblohe a takto nezapadlo po dobu niekoľkých dní. Guru Padmasambhava vypil 2000 fliaš vína, takže vyprázdnil všetky zásoby. Nakoniec slnko zapadlo a krčmár pochopil, že mu neostane nič iné len byť štedrý a dlh odpustiť.

Porazil viacerých vládcov zameraných proti Dharme, preto ho otrávili, ale nič sa mu nestalo. Tak ho hodili do Gangy, ale on obrátil jej prúd a tancoval na oblohe. Túlal sa po pohrebiskách a strašidelných miestach a učil dákiní tajnú mantru,  podrobil si démonov a mocné bytosti a prinútil ich aby sa stali ochrancami Dharmy. Vtedy bol známy ako Guru Súrjarasmi – „Lúče slnka“.

Guru Súrjarasmi

V tom čase sa konalo vo Vadžrasane zhromaždenie buddhistických panditov a áčarjov, ktorých vyzvali na debatu učenci nebuddhistických škôl, thírtikovia. Tí boli v debate veľmi zruční a ani najlepší buddhistickí panditovia nedokázali poraziť ich argumenty. Keď to už vyzeralo tak, že bude musieť Vadžrasana konvertovať na učenia vonkajších škôl, prisnil sa buddhistickým učencom sen, kde im dákiní poradila, aby pozvali medzi seba jej brata Padmakaru, ktorý im pomôže v debate zvíťaziť. Ako prostriedok na jeho pozvanie im odovzdala Sedem riadkov vadžry, slávnu Sedemriadkovú modlitbu. Panditovia rozmiestnili na streche kláštora vo Vadžrasane obety a vzývali Guru Padmasambhavu Sedemriadkovou modlitbou. Guru Padmasambhava sa zniesol z oblohy rovno medzi nich a potom predsedal buddhistickej strane debaty. Thírtikovia boli vďaka jeho výrečnosti porazení. Nechceli sa ale podrobiť a so slovami: „Porazil si naše argumenty, ale my ťa porazíme našou mágiou,“ sa odobrali do džungle recitovať vidjamantry. Za Guru Padmasambhavom prišla dákiní Maradžita Simkhamukha, ktorá mu dala hrozivú štrnásťslabičnú mantru, s ktorou Guru Padmasambhava thírtikov rozdrvil tým, že obrátil ich mágiu proti nim. Na znak zavŕšenia tejto praxe sa potom manifestoval ako Guru Simhanada „Leví rev“.

Guru Simhanada

Potom v Janglešö v Pamthingu v Nepále, praktikoval sadhanu Višuddha heruku so svojou partnerskou Šákjadeví, ktorá bola dcérou nepálskeho kráľa. Mocní nágovia o ostatní démoni spôsobli trojročné sucho, epidémie a hladomor. Padmasambhava poslal dvoch svojich žiakov do Indie za svojimi učiteľmi, aby mu poslali náuku, ktorá tie prekážky odstráni. Vrátili sa s knihami Vitotamatantry – tantry Vadžrakily a jej komentármi. Akonáhle dorazili, boli prekážky upokojené. Guru Padmakara a Šákjadevi obaja dosiahli tretiu úroveň vidjadharu – vidjadharu mahámudry. Guru takto rozpoznal, že Višuddha je ako obchodník, ktorý sa venuje remeslu – zisk (realizácia) môže byť veľký, ale aj prekážky, zatiaľ čo Vadžrakila je ako ozbrojený sprievod, ktorý je treba ako ochranu proti prekážkam a na ich prekonanie. Potom skomponoval sadhany kombinujúce Višuddhu a Vadžrakilu a zaviazal ochrancov Vadžrakily, aby chránili náuku.

V Odijáne potom prijal učenia Anujógy od Kulika Sukha Bhadru, emanácie Vadžrapániho, ktorý dosiahol telo svetla.

Hoci už stretol Prabhavavadžru (Garab Dordže) a tiež dostal náuky mahá sandhi od Maňdžušrímitru, odišiel na pohrebisko Parušakavana za majstrom Šrí Simhom, aby od neho dostal kompletnú náuku atijógy. Tam prijal tri série atijógy – čittavargu, abhyantaravargu a upadéšavargu, týkajúce sa prirodzenosti mysle, priestoru mysle a esenciálnych inštrukcií.

Potom, čo dostal tieto tri série vonkajších, vnútorných a tajných náuk, odovzdal mu Šrí Simha esenciálne náuky Khandro Ňingthig. Takto tam ostal Guru Padmasambhava 25 rokov, kontemploval a prijímal tieto inštrukcie. Potom odišiel na pohrebisko Sosadvípa, kde praktikoval po tri roky a dosiahol prebudené telo, ktoré je ako  odraz mesiaca na hladine vody a nepodlieha smrti – „telo svetla veľkého transferu,“ v ktorom neskôr odišiel do Tibetu. Po tomto zavŕšení štvrtej úrovne vidjadharu – anaboghavidjadharu navšítivil mnohé krajiny, ako je Mongolsko, Čína a Žangžung a odovzdal inštrukcie mnohým praktikujúcim.

Vtedy vládol v Tibete tridsiaty siedmy kráľ Trisong Deucän, ktorý pozval veľkého panditu Šantarakšitu, ktorý je v Tibete tiež známy ako Khänpo Bódhisattva, aby ustanovil v jeho krajine Dharmu. Autor slávnych Madhamakalamkáry a Tattvasamgrahy, Šantarakšita začal učiť Tibete a položil základy kláštora Samjä. To vyprovokovalo miestnych duchov, ktorí spustili celú škálu prírodných katastrof – záplavy, zemetrasenia, suchá, krupobitia a epidémie. Okrem toho, čokoľvek bolo z kláštora cez deň postavené, duchovia v noci rozobrali. Šantarakšita povedal kráľovi, aby pozval Padmakaru a ten poslal poslov na čele s Nanam Dordže Düdžomom. Guru Padmakara svojou jasnozrivosťou predvídal, že idú a tak im vyšiel naproti a stretol ich v Mangjule na hraniciach s Tibetom. Stalo sa to v roku 810, guru Padmakara mal vtedy viac ako tisíc rokov. Po ceste do stredného Tibetu si začal podrobovať miestnych duchov, nágov a ostatné mocné bytosti a zaviazal ich aby chránili Dharmu a nasledovníkov Dharmy. Kráľa stretol v Tamariškovom lese pri Dragmare a potom pokračoval na horu Hepori, kde si podrobil všetkých „bohov a démonov“ Tibetu.

„Pal Samjä – Slávna nepredstaviteľná vihara – nemenný a spontánne zavŕšený chrám“ sa potom staval bez prekážok a bol dokončený v priebehu piatich rokov a požehnaný uprostred zázračných znamení a úkazov Guruom Padmakarom a Šantarakšitom.

Tam potom začala rozsiahla aktivita spojená s ohromnou vlnou šírenia Dharmy v Tibete. Boli pozvaní Vimalamitra, Šántigarbha, Buddhaguhja a ďalší veľkí učenci a majstri, v celkovom počte 108. Padmasambhava, Šantarakšita a Vimalamitra učili a potom pracovali s tibetskými prekladateľmi ako boli Vairocana, Kawa Palceg, Čogro Lü Gjalcchän a Žang Ješe De na prekladoch sútier, tantier a šástier do tibetčiny. Bolo vysvätených prvých sedem mníchov v línii Sarvastivády a v tejto dobe vznikli v Tibete dve sanghy, mníšska celibátna sangha mníchov a mníšiek a laická komunita praktikujúcich mantry. Vairocana a Namkhä Ňingpo boli poslaní do Indie, aby od Šrí Simhu dostali učenia mahá sandhi a od Humkaru učenia Višuddha Heruku.

Na žiadosť kráľa Trisong Deucäna otvoril Padmasambhava mandalu učení vadžrajány v jaskyniach Čimphu nad Samjä pre 25 žiakov na čele s kráľom Trisong Deucänom, Ješe Cchogjal a Vairocanom, títo dosiahli realizáciu a siddhi prostredníctvom praxe sadhán, ktoré im Guru Padmasambhava odovzdal. Zvolal ich na tri takéto stretnutia počas, počas ktorých učil Kagjä Dešeg Düpa, Lama Gongdü a Kadü Čhökji Gjamccho.

Guru Padmakara a jeho najbližšia žiačka cestovali po celom Tibete a Himalájach a požehnali celú krajinu, obzvlášť dvadsať snežných hôr v Ngari (záp. Tibet), 21 miest sadhany v Ü a Cangu a 25 veľkých pútnických miest v Dokhame, tri skryté kraje, päť roklín, tri údolia a jeden kraj.“

Guru Padmasambhava urobil do budúcnosti veľa predpovedí a spoločne s Ješe Cchogjal ukryl bezpočet učení ako termy, aby zabránil zničeniu náuk tajnej mantrajány, vyhol sa úpadku vadžrajány, alebo jej pozmeneniu zo strany intelektuálov, aby zachoval požehnanie a úžitok pre budúcich nasledovníkov. Pre každý z týchto pokladov predpovedal čas objavenia, identitu objaviteľa a tých, ktorí odstanú a budú udržovať učenia. Na trinástich rôznych miestach, ktoré sa volajú Tagcang „Tigrie hniezdo“ sa Guru Padmakara manifestoval v „hrozivej hnevlivej forme bláznivej múdrosti“ a spútal svetských duchov prísahou, že budú chániť termy a slúžiť Dharme. Vtedy bol známy ako Guru Krodhalokóttaravadžra „Vadžra nadsvetského hnevu.“

Guru Krodhalokóttaravadžra

V údolí Drigung v Žotö Tidro odovzdal veľký Guru učenia mahásandhi, inštrukcie cyklu Khandro Ňingthig jedinej ľudskej žiačke, Ješe Cchogjal a stotisíc dákiniam múdrosti. Neskôr v Čimphu, keď zomrela dcéra kráľa Trisong Deucäna Päma Sal vo veku osem rokov, nakreslil Padmasambhava na jej srdce červenú slabiku NRI privolal jej vedomie, oživil ju a dal jej celú transmisiu učení Ňingthig, nedlho po tom zomrela. Ješe Cchogjal ukryla tieto učenia ako termu a niekoľko storočí neskôr ich objavil majster Päma Lädrel Cal, inkarnácia princeznej Päma Sal. Jeho ďalším zrodením bol vševediaci Longčhen Rabdžam.

Po smrti Trisong Deucäna, ostal Padmasambhava v Tibete aj počas vlády nástupných panovníkov, ale vedel, rakšasovia žijúci na juho-východnom kontinente Čamara sa chystajú napadnúť Indiu, Nepál a Tibet a ak by si ich nepodrobil, zmietli by z povrchu zemského všetky ľudské bytosti. A tak po 55 a pol rokoch v Tibete v roku Drevenej opice (864), sa pripravil Guru Padmakara na odchod a šiel spolu s mladým kráľom Mutig Cänpom a veľkým zhromaždením žiakov do priesmyku Gungthang v Mangjule. Prosili ho, aby ostal, on však odmietol. Dal všetkým posledné učenia a inštrukcie a potom na desiaty deň mesiaca opice odišiel do Čamary na juhovýchode do svojej čistej krajiny na Šrí Támraparvate – Slávnej medenej hore. Tam Padmasambhava vyslobodil kráľa Rakšasov, Rakšasu Kapalamalu a prijal jeho podobu. Teraz prebýva v Lotosovom paláci Nepredstaviteľného svetla ako kráľ a vidjadhara štvrtej úrovne, s jednou z jeho emanácii na každom z ôsmich kontinentov rakšasov a dáva tam náuky ako je Kagjä (Osem slov) a chráni ľudí tohto sveta Džambudvípa pred strachom o život. Do dnešného dňa vládne ako regent Vadžradharu a tak bude zotrvávať až do konca sveta.