Nágárdžuna

Nágárdžuna, bhikšu učený v piatich odvetviach poznania, vstrebal tri Pitaky. Poznal  mnohé náuky “plodu” guhjamantry. Hľadal konečný význam úplnej dokonalosti za úsilím, takže keď stretol bhikšuní Dagňimu, požiadal ju o esenciu náuky.  Dagňima ich pre neho v úplnosti zosumarizovala takto:

Analyzovať, dokonca analyzovať prázdnotu, je koniec koncov tiež len ilúziou.
Byť pripútaný, hoci  pripútaný iba k božstvu, je otroctvom.
Myslenie, hoci myslenie na dharmakáju, je posudzovaním.
Meditácia, hoci meditácia na stav bez myšlienok, je konceptualizáciou!

Nato Nágárdžuna dokonale pochopil význam prvotného stavu a vyjadril svoju realizáciu takto:

Ja som Nágárdžuna!
Dharmakája bez počiatku, nezložená z bytostných zložiek, je šťastím.
Hlas, ktorý je bez prerušenia a prekračuje samotný koncept “hlasu” nemá materiálne charakteristiky, je šťastím.
Myseľ múdrosti, ktorá prekračuje samotný koncept “mysli” nepodlieha zrodeniu a smrti a je šťastím.
Pochopil som, že bódhičitta je totálnou blaženosťou!