Garab Dordže (Prahevadžra)

Skrz prirodzenú súcitnú energiu dharmakáje sa manifestujú formy sambhogakáje a nirmanakáje podľa sklonov a priani bytostí šiestich ríš, tak ako kdekoľvek, kde je stojatá voda je možné vidieť odraz mesiaca. Ako emanácia Vadžrasattvu je Prahevadžra takou nirmanakájou, ktorá sa objavuje ako prvý ľudský držiteľ línie učení Dzogčhen. Narodil sa v spriebode mnohých priaznivých znamení a predpovedí mníške, ktorá bola dcérou kráľa v Uddijane.

Vo veku siedmych rokov, bez toho, že by študoval, započal filozofickú debatu s päťsto učencami, najzručnejšími na kráľovskom dvore a všetkých ich porazil. Bol rozpoznaný ako nirmanakájová emanácia a kráľ mu následne dal meno Prahevadžra (Radostná vadžra).

Potom až do 32 rokov meditoval na vrchole hory, keď sa mu v planúcom svetle zjavil Vadžrasattva (alebo podľa niektorých zdrojov Vadžrapáni), udelil mu zmocnenia, inštrukcie a poverenie (držania) dzogčhenových tantier. Dosiahol stav „neučenia sa“ (alebo nemeditácie, tzn. stav Buddhu pozn. prekl.) a Vadžrasattva mu dal povolenie spísať tieto tantry. A tak s pomocou dákiní strávil tri roky spisovaním učení, ktoré dostal. Zvyšok svojho života strávil na Sitavane, slávnom pohrebisku severovýchodne od Bodhgaje, kde meditoval a učil Dharmu dákiní, z ktorých mnoho stotisíc dosiahlo dúhové telo.

Keď zomrel pri prameni rieky Danatika, jeho telo uprostred masy dúhového svetla rozpustilo do nepoškvrneného priestoru. Jeho hlavného žiaka Maňdžušrímitru premohol zármutok a nariekal za svojím majstrom. Vtom sa Prahévadžra za zvuku hromu objavil na oblohe pred ním obklopený svetlom  a podal Maňdžušrimítrovi malú škatuľku zo zlata. V nej bol závet Pahevadžru známy ako Cigsum Nädeg (Tri verše, ktoré prenikajú esenciou) napísaný malachitovým písom na palmovom liste.

Od tých čias sa učenia vnútorných tantier a dzogčhenu odovzdávali v ľudskom svete prostredníctvom „Ústnej línie vznešených jednotlivcov“ a postupne boli ustanovené aj ich texty a komentáre. Keďže prví z týchto učiteľov neboli obyčajnými ľudskými bytosťami, ale zámerne sa manifestujúcimi nirmanakájami, volá sa línia od Prahevadžru k Padmasambhavovi a Vimalamitrovi „Symbolická línia Vidjadharov“.

Garab Dorje’s Three Principles of the Dzogchen Teaching

(1) Direct Introduction: the primordial state is transmitted straight away
by the master to the disciple. The master always remains in the primordial
state, and the presence of the state is thus communicated to the disciple in
whatever situation or activity they may share.

(2) Not To Remain in Doubt: through the repeated experience of the
primordial state in contemplation, the disciple no longer has any doubts about
what his or her true condition is.

(3) To Continue In the State: the disciple endeavors to continue at all
times in the state of non-dual contemplation, the primordial state, until every
thought or experience spontaneously self-liberates in the very instant that it
arises, without any effort being necessary, and nothing any longer hides the
true condition of the individual (which is obscured, in samsara, by dualistic
vision). One continues right up to Total Realization (p.162).

Chögyal Namkhai Norbu: The Crystal and the Way of Light, p.169

—

The Three Statements that Strike the Vital Point
by Garab Dorje

(1) Introducing directly the face of rigpa itself.
(2) Deciding upon one thing and one thing only.
(3) Confidence directly in the liberation of rising thoughts.