Khandro Ješe Cchogjal

Padmasambhava vzýval dákiní Sarasvati, aby sa manifestovala ako žena, ktorá pomôže šíriť učenia tajnej mantry. Ješe Cchogjal je považovaná za dákini, emanáciu Samantabhadri, prvotného ženského buddhu a tiež Vadžrajoginí, Táry a Buddhaločány.
Narodila sa v roku 777 do aristokratickej rodiny Kharčhen v kraji Čhogro Dri. V čase jej počatia mala jej matka sen o modrej žene, ktorá sa poslal do jej lona padajúcu hviezdu. O deväť mesiacov neskôr porodila krásne dievčatko, ktorá mala na čele znamenie skrížených vadžier a ktorej telo voňalo ako ľalia. V tom čase vyrazil pri jej dome prameň a vytvoril (neskôr bolo pomenované Cchogjal Lhaccho, božské jazero Cchogjal a stalo sa slávnym pútnym miestom).
V jej rannom živote sa udialo viacero udalostí, ktoré v nej podnietili znechutenie zo samsárickej existencie. Jej prvý pytač ju brutálne znásilnil a druhý sa o ňu pobil. Keď počul kráľ Thrisong Deucän o jej zázračných schopnostiach a kráse, poslal ministra, aby ju priviedol do paláca. Keď prišiel minister do domu Ješe Cchogjal, utiekla a šla meditovať na samotu. Nakoniec sa ale stala partnerkou a kráľovnou kráľa Thrisong Deucäna. Neskôr ju kráľ dal Padmasambhavovi, z vďačnosti, že dostal všetky zmocnenia, transmisie a esenciálne inštrukcie. Guru Padmakara ju prepustil na slobodu a ona sa stala jeho žiačkou. Tak sa stalo, že Ješe Cchogjal dostala každú transmisiu, ktorú odovzdal Guru Padmakara a získala k nemu veľkú oddanosť.
Počas zmocnenia ôsmich sadhán, padol jej kvietok na mandalu Vadžrakily. Praktikovaním tejto sadhany rýchlo dosiahla realizáciu. Potom strávila mnoho rokov prijímaním učení Gurua Padmasambhavu a praktikovaním s ním ako jeho duchovná partnerka. Spoločne cestovali a praktivkovali po celom Tibete a požehnali stovky miest ako miesta pre prax.
V súlade s predpoveďou Guru Padmakaru, cestovala do Nepálu a keď oživila mŕtve dievča, vykúpila za odmenu z otroctva Ačarja Saleho a prijala ho za svojho duchovného partnera a dosiahla veľkú realizáciu.
Keďže dosiahla siddhi bezchybnej pamäte, bola schopná vstrebať a zozbierať všetky nauky, ktoré dal Padmasambhava v Tibete. Na jeho rozkaz ich ukryla ako množstvo pokladov v špecifických miestach, aby boli pripravené do budúcnosti, keď ich objaví predurčený tertön a odhalí ich pre dobro bytostí. Obzvlášť prijala náuky Khandro Ňingthig v Tidro v Žotö v údolí Drigung. Neskôr ich ukryla ako termu, aby ich objavil Päma Lädralcal, ktorý sa potom zrodil ako vševediaci majster Longčhen Rabdžam (1308-1363).
Potom, čo odišiel guru Padmasambhava z Tibetu, ostala po mnoho rokov v Tibete a zabezpečovala pokračovanie učení a prospievala mnohým bytostia. Nakoniec odišla vo svojom tele z Šang Zabulungu do Zangdog Palri, čistej krajiny Gurua Padmakaru.