Dévarádža

Riši Bhahi a jeho žena Bhagula Cogjal mali veľmi inteligentného syna, obdareného všetkými najlepšími vlastnosťami. Nazvali ho Dévarádža. Hľadal esenciálny význam, preto keď stretol Maňdžušríbhadru, požiadal ho o esenciu náuk. Maňdžušríbhadra ich v úplnosti zosumarizoval pre neho týmito slovami:

Nesmiernosť priestoru je bez stredu a hraníc
ale ani toto nemôže byť príkladom pre pochopenie bódhičitty:
Keď chápeš bódhičittu, ktorá sa nedá pripodobniť príkladom
meditovať znamená byť v stave bez úsilia!

Nato Dévarádža, “Kráľ bohov” dokonale pochopil význam prvotného stavu a vyjadril svoju realizáciu takto:

Ja som Dévarádža!
Tieto inštrukcie o úplnej blaženosti, ktoré pochádzajú z písiem
som vložil do hĺbky svojej mysle a neopustia moje pery.
Esenciálny význam atijógy, stav Samantabhadru
je dharmakája, ktorá nie je nikdy oddelená od tohoto pochopenia!